Vianočné tradície na Slovensku a v zahraničí

12.12.2016

Aj keď je decembrové počasie posledné roky nevyspytateľné, Vianoce sa blížia, bez ohľadu na to či budú na snehu alebo na blate. Vianočné sánkovanie teda bude výhrou v lotérii, ale zaostávajú nám tradície, ktoré našťastie nie sú na snehu závislé.

              Napríklad v Španielsku, kde sú na neprítomnosť snehu takpovediac zvyknutí, sa vianočné prázdniny deťom začínajú už 22.12. V tento deň sa zároveň vyhlasuje vianočná lotéria, ktorá sa usporadúva každý rok bez prerušenia už od r. 1763. Prvej cene sa hovorí „Vianočný tučko“ (el Gordo de Navidad). Tak ako u nás patria k Vianociam vianočné stromčeky a betlehemy.

Na štedrý deň sa ešte do obeda pracuje a na večer sa prichystá slávnostné jedlo. Na rozdiel od tradičnej ryby na Slovensku sa v Španielsku vianočné jedlá líšia v závislosti na oblasti a jedia sa napríklad plody mora, moriak, kačica, jahňacina, ovčie alebo bravčové mäso, veľké množstvo zeleniny a samozrejme nemôžu chýbať sladkosti. Tie sa o našich trocha líšia. Sú ovplyvnené africkým kontinentom a nemôžu v nich chýbať mandle a med. Typický je marcipán alebo mandľový nugát. Do niektorých cukroviniek sa pridáva aj masť. Klasické vianočné pečivo ako ho poznáme u nás v španielsku neexistuje. Z alkoholických nápojov sa podáva najmä cava, čo je šumivý španielsky sekt. O polnoci, tak ako aj na Slovensku, sa koná polnočná „Kohútia“ omša. Oslavy Vianoc často trvajú až do rána.

Prvý sviatok vianočný sa pokračuje v hodovaní. Pred pred španielskymi kostolmi je možné vidieť živé obrazy betlehema, tzv. „represantacion“.

A ako to majú španielske deti s darčekmi? Ešte donedávna dostávali deti darčeky až na sviatok Troch kráľov. Večer predtým pre nich vychystávali slamu a vodu pre kone alebo ťavy, a ráno v topánke nachádzali darčeky. V súčasnej dobe táto tradícia trocha ustupuje a deti dostávajú darčeky už pod stromček, aby si ich mohli užiť už cez prázdniny.

28. decembra je Deň svätých neviniatok, ktorý sa v španielsku oslavuje podobne ako náš 1. apríl a médiá publikujú rôzne falošné správy, vysielajú sa zábavné programy a usporadúvajú sa rôzne zbierky pre deti.

Na Slovensku na Štedrý deň držiavali naši predkovia prísny pôst, ktorý končil s východom prvej hviezdy.

Na štedrovečernej slávnostnej hostine nesmie chýbať ryba a zemiakový šalát, oblátky, med, kapustnica, koláče, ovocie. Veľká dôležitosť je pripisovaná vianočnému pečivu. Podľa tradície malo byť vianočné pečivo hotové ešte pred východom slnka a gazdiné museli mať pečivo hotové ako dar pre koledníkov. Po štedrovečernej večeri sa pri stromčeku spievajú koledy a potom rozbaľujú darčeky na ktoré sa už všetci tešia. O polnoci mnohí ľudia navštevujú polnočnú omšu.

Na štedrý deň sa dodržiavajú aj rôzne zvyky, ktoré majú zabezpečiť zdravie a hojnosť počas nasledujúceho roka. Môžeme spomenúť napríklad šupiny z kapra pod obrusom, ktoré majú zabezpečiť, aby sa peniaze množili, krájanie jablka priečne na polovicu, kedy sa podľa jadrovníka veští šťastie alebo nešťastie, alebo jeden tanier na stole navyše, aby bolo prestreté aj pre náhodného hosťa.

 Prvý a druhý sviatok vianočný sa väčšinou oslavujú v kruhu rodiny. Chodí sa do kostola, príbuzní a priatelia sa navzájom navštevujú a želajú si pekné sviatky.